Klub priateľov histórie železničnej dopravy

Parný rušeň 555.3008 s tendrom 930.309 (r. v. 1943, výrobca Škoda, výrobné číslo 1523) je dvojvalcový dvojčitý nákladný parný rušeň na prehriatu paru s olejovým vykurovaním, usporiadaním náprav 1´E a prívesným tendrom.

Patrí medzi približne 6 500 nemeckých vojnových rušňov radu 52 DR, vyrábaných počas II. svetovej vojny prakticky všetkými lokomotívkami okupovanej Európy. Išlo o mimoriadne jednoduchú a súčasne i veľmi vydarenú konštrukciu výkonného, ale nenáročného nákladného parného rušňa. Pri ČSD ich po II. svetovej vojne jazdilo 185 kusov pod radovým označením 555.0 a tento počet bol doplnený v rokoch 1962 a 1963 o ďalších 100 trofejných strojov zo ZSSR. Celkom 199 kusov týchto rušňov (všetkých sto trofejných rušňov zo ZSSR a ďalších 99) bolo rekonštruovaných v rokoch 1963 a 1964 na vykurovanie mazutom. Tieto rušne pritom boli preznačené na rad 555.3. Na Slovensku boli až do svojho zrušenia začiatkom 70. rokov charakteristické predovšetkým pre okolie Bratislavy - boli umiestnené v RD Bratislava východ.

Predmetný rušeň bol vyrobený roku 1943 lokomotívkou Škoda pod výr. číslom 1523. Po oslobodení Československa obdržal ako koristný rušeň DRB (pôvodnepravdepodobne 52.7447) číslo 555.0554 a koncom 40. rokov 20. stor. bolpreznačený na 555.008. Na olejové vykurovanie bol zrekonštruovaný ku dňu17.12.1964, slúžil potom v RD Bratislava východ, kde bol zrušený dňa 16.8.1972 výnosom 20260/72 FMD. Ku dňu 4.1.1973 bol zmenený na vykurovací kotol K 549. Pôsobil potom v Pozemných stavbách Bratislava. Tu bol na začiatku 80. rokov získaný Fakultným výborom SZM SjF SVŠT. V súčasnosti sa pracuje na sprevádzkovaní rušňa 555.3008.

555.3008 „Mazutka”

Zmyslom rekonštrukcie bolo využitie ťažších destilačných zvyškov, ktoré boli vo veľkom množstve k dispozícii najmä po ukončení výstavby ropovodu Družba v roku 1962. Rekonštrukciou sa podstatne zmenilo kúrenisko a popolník, ktoré boli opatrené výmurovkou z 500 - 600 šamotových tehál. Táto výmurovka zabraňovala priamemu styku plameňa horáku so stenou pece a siahala až po klenbu. Ťažký vykurovací olej (mazut) bol uložený v nádrži tendra a jeho tekutosť zabezpečoval parný ohrev prostredníctvom vykurovacích hadov. Zohriaty olej pritekal z nádrže cez predhrievač a filter do horákov (malého a veľkého), uloženého pod nožným rámom kotla rušňa. Na Slovensku boli až do svojho zrušenia začiatkom 70. rokov charakteristické predovšetkým pre okolie Bratislavy - ich domovom sa stalo RD Bratislava východ. Odstavovanie týchto rušňov na začiatku 70. rokov 20. storočia bolo spôsobené zdražením použitého ropného paliva po prepuknutí svetovej energetickej krízy na konci 60-tych rokov, prebiehajúcou trakčnou výmenou na ČSD i nedôverou personálu k týmto pomerne neobvyklým rušňom (5.2.1964 došlo k výbuchu kotla rušňa 555.3277 neďaleko Sládkovičova; neskôr došlo ešte k ďalším dvom výbuchom).

Znovuzrodenie 555.3008

Roku 1999 sa členovia bratislavského Klubu priateľov histórie železničnej dopravy rozhodli, že po úspešnom sprevádzkovaní parného rušňa 331.037 sa podujmú na sprevádzkovanie ďalšieho, výkonnejšieho rušňa. Voľba padla na rad 555.3. Hlavným dôvodom tohto výberu bolo jeho mazutové vykurovanie, ktoré ponúka možnosť zaobísť sa bez požiarnych vlakov, nezmyselne predražujúcich prevádzku parných nostalgických vlakov na Slovensku. Po dôkladnej prehliadke bol pre tento účel vybraný prvý z dvoch zachovaných rušňov 555.3008 a 555.3254. Práce sa roku 1999 začali demontážou šamotovej výmurovky z pece a plechového obalu kotla. Nato bola úspešne vykonaná orientačná tlaková skúška, pri ktorej bol bezproblémov dosiahnutý tlak 21 bar. Ďalšie práce sa potom sústredili na pojazd rušňa, ktorý bol v pomerne biednom stave. Roku 2000 bol po väčšom úsilí rozložený  skorodovaný parný stroj, demontované spojnice a armatúra rušňa. Etapa demontáží bola roku 2001 zavŕšená vyviazaním a opieskovaním rámu. Práce pokračovali odstraňovaním zistených závad - najmä opravou klzníc dvojkolesí, prepúzdrením vahadiel a závesov pružníc, revíziou pružníc, osústružením a defektoskopickou kontrolou dvojkolesí a výrobou nového čapu vedenia podvozka Krauss-Helmholtz. Roku 2003 sa podarilo tieto práce ukončiť záväzom nafarbeného rámu na dvojkolesia. Pozornosť klubu sa potom sústredila na opravu parného stroja a rozvodu. Zvlášť rozsiahla bola oprava parného stroja, na ktorom bolo potrebné vyrobiť prakticky nové posúvače, zalisovať nové vložky posúvačových komôr a poradiť si s riešením pomerne hlbokých koróznych výhlodkov na vŕtaní parného valca. Na rozvode boli zistené nasledovné závady: veľká vôľa medzi kulisovým kameňom a kulisou problém sa vyriešil použitím kulisy z rušňa 555.3254, vôľa na spojničných a ojničnom ložisku ako ja na ostatných častiach rozvodu, spojnice boli vyliate a nanovo vyvŕtané. Ostatné vôle na častiach rozvodu sa riešili výrobou
nových púzdier. Na križiaky boli dosadené nové klzné časti z bronzu. Parné stroje spolu s rozvodom sú v súčasnosti hotové. Z ďalších dohotovených prác treba menovať najmä opravu kompletnej armatúry rušňa, sústavy mastenia pojazdu i parných strojov, montáž sústavy potrubí tlakovej brzdy rušňa a stavbu kabíny rušňovodiča.